Celkovo sa preferuje tvrdenie, že LNG-IUD (vnútromaternicové teliesko uvoľňujúce levonorgestrel (LNG)) pôsobí len lokálne v maternici, kým jeho sérové koncentrácie v tele sú nízke, a preto aj systémové vedľajšie účinky (migréna, akné, prírastok hmotnosti, bolesť prsníkov, nauzea, poruchy nálady atď.) sú minimálne.[i] [ii]
Existujú však jasné dôkazy o pomerne vysokých sérových a tkanivových hladinách LNG u žien používajúcich LNG-IUD (Lockhat a kol., 2005[iii], Raudaskoski a kol., 2002[iv]), ktoré sú porovnateľné s koncentráciami, aké dosahuje LNG u žien, ktoré používajú perorálnu gestagénovú antikoncepciu obsahujúcu tento gestagén.[v] [vi] Taktiež zistenia, že používanie LNG-IUD súvisí so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka (Mørch a kol., 2017[vii], Ellingjord a kol., 2017[viii], Soini a kol., 2016[ix]), prípadmi akútneho poškodenia pečene (Cheema a Gupta, 2017[x]), vývinom hepatálneho adenómu (Spivak a kol., 2014[xi]), ovplyvnením hypotalamo-hypofýzarno-nadobličkovej osi (Aleknaviciute a kol., 2017[xii]) atď, sú dôkazom, že levonorgestrel uvoľnený z LNG-IUD dosahuje sérové a tkanivové koncentrácie, ktoré sú schopné vyvolať závažné nežiaduce účinky postihujúce jednotlivé orgánové systémy tela.
Odborné pramene
[i] Attia AM, Ibrahim MM, Abou-Setta AM. Role of the levonorgestrel intrauterine system in effective contraception. Patient Preference and Adherence. 2013;7:777-785.
[ii] Patseadou M, Michala L. Usage of the levonorgestrel-releasing intrauterine system (LNG-IUS) in adolescence: what is the evidence so far? Archives of Gynecology and Obstetrics. 2017 Mar;295(3):529-541.
[iii] Lockhat FB, Emembolu JE, Konje JC. Serum and peritoneal fluid levels of levonorgestrel in women with endometriosis who were treated with an intrauterine contraceptive device containing levonorgestrel. Fertility and Sterility. 2005 Feb;83(2):398-404.
[iv] Raudaskoski T, Tapanainen J, Tomás E. et al. Intrauterine 10 microg and 20 microg levonorgestrel systems in postmenopausal women receiving oral oestrogen replacement therapy: clinical, endometrial and metabolic response. BJOG : an International Journal of Obstetrics and Gynaecology. 2002 Feb;109(2):136-44.
[v] Haimov-Kochman R, Amsalem H, Adoni A. et al. Management of a perforated levonorgestrel-medicated intrauterine device–a pharmacokinetic study: case report. Human Reproduction. 2003 Jun;18(6):1231-3.
[vi] Pakarinen P, Lähteenmäki P, Rutanen EM. The effect of intrauterine and oral levonorgestrel administration on serum concentrations of sex hormone-binding globulin, insulin and insulin-like growth factor binding protein-1. Acta Obstetricia et Gynecologica Scandinavica. 1999 May;78(5):423-8.
[vii] Mørch LS, Skovlund CW, Hannaford PC, et al. Contemporary Hormonal Contraception and the Risk of Breast Cancer. The New England Journal of Medicine. 2017 Dec 7;377(23):2228-2239.
[viii] Ellingjord-Dale M, Vos L, Tretli S, Hofvind S, dos-Santos-Silva I, Ursin G. Parity, hormones and breast cancer subtypes – results from a large nested case-control study in a national screening program. Breast Cancer Research : BCR. 2017;19:10.
[ix] Soini T, Hurskainen R, Grénman S. Levonorgestrel-releasing intrauterine system and the risk of breast cancer: A nationwide cohort study. Acta Oncologica. 2016;55(2):188-92.
[x] Cheema HI, Gupta A. Levonorgestrel-Releasing Intrauterine Device-Related Acute Liver Injury. Case Reports in Gastroenterology. 2017;11(3):742-747.
[xi] Spivak M, et al. Development of liver adenomatosis following utilization of progesterone containing intrauterine device. Endocrine Society’s 96th Annual Meeting and Expo, June 21–24, 2014 – Chicago.
[xii] Aleknaviciute J, Tulen JHM, De Rijke YB, et al. The levonorgestrel-releasing intrauterine device potentiates stress reactivity. Psychoneuroendocrinology. 2017 Jun;80:39-45.
(zdroj obrázka: commons.wikimedia.org)
