U pomerne veľkého percenta žien perorálna hormonálna antikoncepcia zlyháva. Tak sa stáva, že žena, nevediac, že je tehotná, naďalej pokračuje v jej používaní.
Miera zlyhania perorálnej hormonálnej antikoncepcie je podstatne vyššia ako sa bežne uvádza (0,8% po 1 roku užívaniai). Podľa údajov Amerického ministerstva zdravia a sociálnych služieb miera zlyhania perorálnej hormonálnej antikoncepcie pri typickom používaní je až 8.7 % v prvom roku jej používania.ii Nedávna štúdia zistila, že až 11% dánskych detí sa rodí ženám, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu tesne pred alebo neúmyselne počas tehotenstva (Hargreave a kol., 2018iii). To znamená, že pomerne veľký počet plodov je počas svojho vývinu vystavených účinkom syntetických pohlavných hormónov obsiahnutých v hormonálnej antikoncepcii. Navyše, užívanie hormonálnej antikoncepcie pôsobí negatívne na viaceré významné procesy v tele matky ako sú systémový metabolizmus, jedno-uhlíkový metabolizmus, globálna metylácia DNA, epigenetické mechanizmy, homeostáza minerálov a vitamínov atď. Tento fakt môže mať vážne dôsledky na vývin embrya/plodu.
V štúdii, ktorú vykonali Taye a kol. (2018), používanie hormonálnej antikoncepcie (tablety alebo injekcie) v období okolo počatia súviselo s takmer 5-násobne zvýšeným rizikom narodenia dieťaťa s vrodenou chybou (OR 4.84, P = 0.004)iv Ďalšie epidemiologické výskumy pozorovali u žien, ktoré užívali počas tehotenstva hormonálnu antikoncepciu, významne zvýšené riziko pôrodu dieťaťa s rázštepom chrbtice alebo s anencefáliou, t. j. absenciou lebečnej klenby a veľkej časti mozgu (Ahmed, 2017v, Aynalem a kol., 2018vi, Yin a kol., 2011vii), autizmom (Li a kol., 2018viii), gastroschízou (Ahmed, 2017ix, Given a kol., 2017x, Robledo-Aceves a kol., 2015xi, Waller a kol., 2010xii), vrodenými srdcovými chybami (Ahmed, 2017xiii, Waller a kol., 2010xiv), Downovým syndrómom (Ray a kol., 2016xv, Ghosh a kol., 2011xvi, Martínez-Frías a kol., 2001xvii) a hypospádiou (Van Rooij, 2013xviii, Lind a kol., 2013xix).
Varujúce sú výsledky nedávnej celonárodnej štúdie, ktorá zahŕňala 1 056 846 detí narodených v Dánsku v rokoch 1998 až 2014 (Hemmingsen a kol., 2020). Matky, ktoré užívali kombinovanú perorálnu antikoncepciu počas tehotenstva, mali o 26% vyššie riziko pôrodu potomka s detskou poruchou pozornosti a hyperaktivity (attention-deficit/hyperactivity disorder−ADHD) ako matky, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívali (HR 1.26, 95%Cl: 1.13–1.41). Matky, ktoré počas tehotenstva užívali perorálnu antikoncepciu obsahujúcu len gestagén (POP = progestogen only pill), mali riziko pôrodu dieťa s ADHD o 88% vyššie (HR 1.88, 95%Cl: 1.28–2.76) ako matky, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívali.xx
Uvedené fakty by nemali nabádať ženy na umelý potrat ak otehotneli počas používania hormonálnej antikoncepcie, ale skôr k tomu, aby si uvedomili, že môžu počas užívania hormonálnej antikoncepcie otehotnieť a vystaviť svoje deti riziku vývinu vrodených chýb, a preto by nikdy nemali hormonálnu antikoncepciu používať.
Všeobecne je uznávaný fakt, že rakovina a vrodené vývinové chyby majú viaceré spoločné mechanizmy: 1) mutácie génov alebo štrukturálne zmeny chromozómov, 2) ovplyvnenie expresie génov, 3) zmenené vlastnosti bunkových membrán alebo 4) zmenená vnútrobunková homeostáza.xxi Napríklad, štrukturálne vývinové chyby významne súvisia s detskými nádormi mozgu. Viaceré veľké štúdie zistili 2- až 3-násobne zvýšené riziko detských nádorov mozgu u detí s vrodenými vývinovými chybami (Janitz a kol., 2016xxii, Botto a kol., 2013xxiii).
V štúdii vykonanej v Iráne, deti, ktorých matky užívali perorálnu hormonálnu antikoncepciu počas prvých dvoch mesiacov tehotenstva, mali o 85% vyššie riziko vývinu detskej rakoviny oproti deťom, ktorých matky ju počas tehotenstva neužívali (OR 1. 85, 95% CL: 1.17−5.15, P < 0.05). Najčastejšími typmi rakoviny boli leukémie, rakoviny mozgu, neuroblastómy a osteoblastómy (Erjaee a kol., 2017).xxiv
Znepokujúce sú zistenia veľkej štúdie, do ktorej bolo zahrnutých viac ako milión dánskych detí (Hargreave a kol., 2018)xxv). Deti narodené ženám, ktoré počas tehotenstva užívali kombinovanú orálnu antikoncepciu mali riziko vývinu ne-lymfoidnej leukémie zvýšené 4.5-násobne (HR 4.58, P = 0.002).xxvi Podobne aj ďalšie štúdie zistili významne vyšší výskyt akútnych leukémii u detí, ktorých matky počas tehotenstva užívali hormonálnu antikoncepciu (ESTELLE štúdia, 2014xxvii, Xiao Shu a kol., 2002xxviii).
Iným typom detskej rakoviny je neuroblastóm (zhubný nádor vychadzajúci z buniek nervového systému). V štúdii vykonanej v Nemecku, používanie hormonálnej antikoncepcie počas tehotenstva zvýšilo riziko neuroblastómu u potomkov takmer 6-násobne (Schüz, 2001).xxix
Uvedené fakty by nemali nabádať ženy na umelý potrat keď otehotneli počas používania hormonálnej antikoncepcie, ale skôr k tomu, aby si uvedomili, že môžu počas užívania hormonálnej antikoncepcie otehotnieť a vystaviť svoje detí riziku vývinu onkologických ochorení. Z tohto dôvodu by hormonálnu antikoncepciu nemali nikdy používať.
Odborné pramene
i Dinger JC et al. Oral contraceptive effectiveness according to body mass index, weight, age, and other factors. America Journal of Obstetrics and Gynecology. 2009 Sep; 201:263.e1.
ii U.S. Department of Health and Human Services, Centers for Disease Control and Prevention National Center for Health Statistics. Use of Contraception in the United States: 1982–2008. August 2010. http://www.cdc.gov/nchs/data/series/sr_23/ /sr23_029.pdf. Accessed 29 jan 2021.
iii Pombo-de-Oliveira MS. Maternal hormonal contraception and childhood leukaemia. Lancet Oncology. 2018 Oct;19(10):1261-1262
iv Taye M, Afework M, Fantaye W, et al. Factors associated with congenital anomalies in Addis Ababa and the Amhara Region, Ethiopia: a case-control study. BMC Pediatrics. 2018;18(1):142.
v Ahmed H. Maternal Exposure to Different Types of Hormonal Compounds from Oral Contraceptives in the First Trimester of Pregnancy and Its Association with Birth Defects. The University of Texas School of Public Health. Texas Medical Center Dissertations. 2017. https://www.researchgate.net/publication/318813561.
vi Aynalem F. Determinants of Neural Tube Defect Among Children, at Zewditu Memorial Hospital, Addis Ababa, Ethiopia, 2018 a Case Control Study [master’s thesis]. Addis Ababa, Ethiopia: Addis Ababa University; 2018
vii Yin Z, Xu W, Xu C, et al. A population-based case-control study of risk factors for neural tube defects in Shenyang, China. Child’s Nervous System : ChNS : Official Journal of the International Society for Pediatric Neurosurgery. 2011;27(1):149–154.
viii Li L, Li M, Lu J, et al. Prenatal Progestin Exposure Is Associated With Autism Spectrum Disorders. Frontiers in Psychiatry. 2018;9:611.
ix Ahmed H. Maternal Exposure to Different Types of Hormonal Compounds from Oral Contraceptives in the First Trimester of Pregnancy and Its Association with Birth Defects. The University of Texas School of Public Health. Texas Medical Center Dissertations. 2017. https://www.researchgate.net/publication/318813561.
x Given JE, Loane M, Garne E, et al. Gastroschisis in Europe – A Case-malformed-Control Study of Medication and Maternal Illness during Pregnancy as Risk Factors. Paediatric and Perinatal Epidemiology. 2017 Nov;31(6):549-59.
xi Robledo-Aceves M, Bobadilla-Morales L, Mellín-Sánchez EL, et al. Prevalence and risk factors for gastroschisis in a public hospital from west México. Congenital Anomalies. 2015 May;55(2):73-80.
xii Waller DK, Gallaway MS, Taylor LG, et al. Use of oral contraceptives in pregnancy and major structural birth defects in offspring. Epidemiology. 2010 Mar;21(2):232-9.
xiii Ahmed H. Maternal Exposure to Different Types of Hormonal Compounds from Oral Contraceptives in the First Trimester of Pregnancy and Its Association with Birth Defects. The University of Texas School of Public Health. Texas Medical Center Dissertations. 2017. https://www.researchgate.net/publication/318813561.
xiv Waller DK, Gallaway MS, Taylor LG, et al. Use of oral contraceptives in pregnancy and major structural birth defects in offspring. Epidemiology. 2010 Mar;21(2):232-9.
xv Ray A, Hong CS, Feingold E, et al. Maternal Telomere Length and Risk of Down Syndrome: Epidemiological Impact of Smokeless Chewing Tobacco and Oral Contraceptive on Segregation of Chromosome 21. Public Health Genomics. 2016;19(1):11-8.
xvi Ghosh S, Hong CS, Feingold E. et al., Epidemiology of Down syndrome: new insight into the multidimensional interactions among genetic and environmental risk factors in the oocyte. American Journal of Epidemiology. 2011 Nov 1;174(9):1009-16.
xvii Martínez-Frías ML, Bermejo E, Rodríguez-Pinilla E, et al. Periconceptional exposure to contraceptive pills and risk for Down syndrome. Journal of Perinatology : Official Journal of the California Perinatal Association. 2001 Jul-Aug;21(5):288-92.
xviii van Rooij IA, van der Zanden LF, Brouwers MM, et al., Risk factors for different phenotypes of hypospadias: results from a Dutch case-control study. BJU International. 2013 Jul;112(1):121-8.
xix Lind JN, Tinker SC, Broussard CS, et al. Maternal medication and herbal use and risk for hypospadias: data from the National Birth Defects Prevention Study, 1997-2007. Pharmacoepidemiology and Drug Safety. 2013;22(7):783-93.
xx Hemmingsen CH, Kjaer SK, Jezek AH, et al. Maternal use of hormonal contraception and risk of childhood ADHD: a nationwide population-based cohort study. European Journal of Epidemiology. 2020 Sep;35(9):795-805.
xxi Vainio H. Carcinogenesis and teratogenesis may have common mechanisms. Scandinavian Journal of Work, Environment & Health. 1989 Feb;15(1):13-7.
xxii Janitz AE, Neas BR, Campbell JE, et al. Childhood cancer in children with congenital anomalies in Oklahoma, 1997 to 2009. Clinical and Molecular Teratology. 2016;106(7):633–642.
xxiii Botto LD, Flood T, Little J, et al. Cancer risk in children and adolescents with birth defects: a population-based cohort study. PLoS One. 2013;8(7):e69077.
xxiv Erjaee A, Niknam M, Sadeghi A, et al. A Significant Breakthrough in the Incidence of Childhood Cancers and Evaluation of its Risk Factors in Southern Iran. Indian Journal of Medical and Paediatric Oncology : Official Journal of Indian Society of Medical & Paediatric Oncology.2017;38(2):158–164.
xxv Pombo-de-Oliveira MS. Maternal hormonal contraception and childhood leukaemia. Lancet Oncology. 2018 Oct;19(10):1261-1262
xxvi Hargreave M, Mørch LS, Andersen KK et al. Maternal use of hormonal contraception and risk of childhood leukaemia: a nationwide, population-based cohort study. The Lancet. Oncology. 2018 Oct;19(10):1307-1314.
xxvii Ajrouche R, Rudant J, Orsi L, et al. Maternal reproductive history, fertility treatments and folic acid supplementation in the risk of childhood acute leukemia: the ESTELLE study. Cancer Causes Control. 2014 Oct;25(10):1283-93.
xxviii Shu XO, Han D, Severson RK, et al. Birth characteristics, maternal reproductive history, hormone use during pregnancy, and risk of childhood acute lymphocytic leukemia by immunophenotype (United States). Cancer Causes Control. 2002 Feb;13(1):15-25.
xxix Schüz J, Kaletsch U, Meinert R. Risk factors for neuroblastoma at different stages of disease. Results from a population-based case-control study in Germany. Journal of Clinical Epidemiology. 2001 Jul;54(7):702-9.
