Núdzová antikoncepcia alebo hovorovo „tabletka po“ sa zvykne prezentovať ako druh antikoncepcie ktorý zabraňuje tehotenstvu blokovaním, alebo oddialením ovulácie.[i] Existujú však dôkazy, že núdzová antikoncepcia má aj potratový účinok − bráni uhniezdeniu embrya v maternici (anti-implantačný účinok), čo vedie následne k jeho uhynutiu.[ii] [iii] [iv] [v] Ulipristal acetát a levonorgestrel (syntetické hormóny používané v núdzovej antikoncepcii) znižujú frekvenciu ciliárneho rytmu vo vajcovodoch, čo spomaľuje putovanie embrya do maternice.[vi] [vii] [viii] Výsledkom môže byť, že embryo doputuje do maternice mimo obdobia tzv. implantačného okna (časový úsek v luteálnej fáze menštruačného cyklu, počas ktorého je možné uhniezdenie embrya), nedokáže sa uhniezdiť a odumiera. V štúdii, ktorú vykonali Lira-Albarrán a kol. (2017), ženy, ktorým bola podaná núdzová antikoncepcia obsahujúca ulipristal acetát v najplodnejších, pred-ovulačných dňoch, mali normálnu ovuláciu, ale ich endometrium (sliznica maternice) bolo nevnímavé voči embryu. Dôležitým zistením v tejto štúdii, ktoré potvrdilo schopnosť ulipristal acetátu zabrániť tehotenstvu zmenami vo funkciách sliznice maternice, bola skutočnosť, že expresia PAEP génu (Progestogen Associated Endometrial Protein), ktorý je kľúčový v procese uchytenia trofoblastu k endometriu, bola znížená najviac zo všetkých génov. Ulipristál acetát taktiež významne zníži expresiu génov zodpovedných za metabolizmus mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre uhniezdenie embrya, pretože poskytujú zdroj energie pre morfologické a funkčné zmeny/decidualizáciu sliznice maternice. Negatívne ovplyvnená bola aj expresia génov riadiacich imunitné a zápalové reakcie a taktiež cytokínov. Všetky tieto faktory sú nevyhnutné pre vnímavosť endometria a uhniezdenie embrya. Zistenia tejto štúdie ukázali, že zmeny v expresii génov v sliznici maternice, ktoré boli vystavené účinkom ulipristal acetátu, spôsobujú nevnímavosť sliznice maternice voči embryu.[ix]
Ak núdzová antikoncepcia nezabráni uhniezdeniu embrya a nastane nechcené tehotenstvo, ženy sa ho často rozhodnú definitívne ukončiť umelým potratom (Levy a kol., 2014[x], Glasier a kol., 2010[xi]). Napríklad vo Švédsku, zvýšená dostupnosť núdzovej antikoncepcie (predaj bez receptu) viedla k zvýšeniu počtu interrupcií.[xii] Podobne vo Veľkej Británii bola núdzová antikoncepcia obsahujúca levonorgestrel voľne dostupná od roku 2001, avšak miera umelých potratov sa naďalej zvyšovala až do roku 2008.[xiii]
V súvislosti s umelým potratom je dôležité zdôrazniť, že spôsobuje nielen usmrtenie ľudského plodu, ale poškodzuje zdravie matiek a ich detí v nasledujúcom tehotenstve. Nedávna meta-analýza 25 štúdií (Deng a kol., 2018) preukázala, že umelý potrat významne zvýšil riziko rakoviny prsníka (P=0.01).[xiv] V štúdii, ktorú vykonali Carlé a kol. (2019), dva a viac umelých potratov súviselo s významne zvýšeným rizikom Gravesovej hypertyreózy (P<0.05).[xv] Na nedávnej konferencii Alzheimer’s Association International Conference (AAIC) 2018 v Chicagu, výskumníci predložili zistenie, že každý umelý potrat zvýšil riziko demencie o 8 % (HR 1.08, 95%Cl: 1.05−1.12) a ženy s 3 a viac potratmi mali riziko demencie zvýšené až o 47% v porovnaní so ženami, ktoré potrat nemali (HR=1.47, 95%Cl: 1.27-1.71).[xvi] Ou a kol. (2002) pozorovali o 20% (OR 1.2, 95%CI: 1.0-1.4) zvýšené riziko akútnej lymfoblastickej leukémie, keď umelý potrat bol vykonaný ženám, ktoré ešte nerodili.[xvii] Známe sú psychické problémy u žien, ktoré podstúpili umelý potrat, a to najmä v mladšom veku.[xviii] [xix] [xx] Výsledky meta-analýzy, ktorá zahŕňala 22 štúdií (Coleman a kol., 2011), ukázali, že ženy, ktoré podstúpili umelý potrat, mali o 81% vyššie riziko rôznych foriem psychických zdravotných problémov v porovnaní so ženami, ktoré ho nepodstúpili (OR 1.81, 95%CI: 1.57–2.09, P<0.0001). Umelý potrat významne súvisel s užívaním marihuany (OR 3.30, 95%CI: 1.64–7.44, P=0.001), samovražedným správaním (OR 2.55, 95%CI: 1.31–4.96, P=0.006) a konzumáciou alkoholu (OR 2.10, 95%CI: 1.77–2.49, P<0.0001) v ďalšom období života žien.[xxi]
Umelé potraty môžu negatívne ovplyvniť aj zdravie následne počatých potomkov. Výsledky ESTELLE štúdie (2014) preukázali významne zvýšené riziko akútnej lymfoblastickej leukémie (OR 1.4, 95%Cl: 1.1−1.8) u detí, ktorých matky v minulosti podstúpili umelý potrat.[xxii] V meta-analýze, ktorú vykonali Zou a kol. (2014), deti matiek, ktoré v minulosti podstúpili umelý potrat, mali významne zvýšené riziko vývinu detskej akútnej leukémie (OR 1.23, 95%CI: 1.07−1.43).[xxiii] A nakoniec v nedávnej meta-analýze (Karalexi a kol., 2017), strata plodu (spontánny potrat, narodenie mŕtveho dieťaťa, umelý potrat a molárne tehotenstvo) súvisela so zvýšením rizikom detských akútnych leukémií (OR 1.10, 95%CI: 1.04–1.18) u následných potomkov. Pozitívna súvislosť bola zistená jednak pre akútnu lymfoblastickú (OR 1.12, 95%CI: 1.05–1.19) ako aj pre akútnu myeloidnú leukémiu (OR 1.54, 95%CI: 1.23−1.92).[xxiv] Viaceré štúdie pozorovali zvýšené riziko vrodených vývinových chýb u potomkov žien, ktoré v minulosti podstúpili umelý potrat.[xxv] [xxvi] [xxvii] Desta a kol. (2019) zistili, že predchádzajúci umelý potrat významne súvisel s nízkou pôrodnou hmotnosťou novorodencov v nasledujúcom tehotenstve (P<0.05), ktorá súvisela s nízkym Apgar skóre (RR 2.29, 95%Cl: 1.88−5.96, P<0.05) a tiež so skorou novorodeneckou úmrtnosťou (RR 3.02, 95%Cl: 1.63−6.26, P<0.05).[xxviii] V EUROPOP štúdii vykonanej v 10 krajinách Európy predchádzajúce umelé potraty významne súviseli s predčasným pôrodom, a toto riziko rástlo s počtom interrupcií.[xxix]
V celonárodnej dánskej štúdii (Hemmingsen a kol., 2020), mali deti, ktorých matky použili núdzovú hormonálnu antikoncepciu viac ako 3 mesiace pred začiatkom tehotenstva, o 44% zvýšené riziko detskej poruchy pozornosti a hyperaktivity (HR 1.44, 95%Cl: 1.35–1.53) a deti, ktorých matky naposledy užili núdzovú antikoncepciu menej ako 3 mesiace pred začiatkom tehotenstva, mali toto riziko zvýšené až o 60% (HR 1.60, 95%Cl: 1.23–2.09).[xxx]
Používanie núdzovej antikoncepcie spôsobuje ženám viaceré nežiaduce účinky. V analýze zahŕňajúcej 47 štúdií a údaje z US FDA Systému hlásenia nežiaducich udalostí (FAERS), použitie núdzovej antikoncepcie obsahujúcej levonorgestrel spôsobilo najmä zmeny menštruačného toku (46.8%), krvácanie (31.0%), slabé cyklické krvácanie (26.2%), medzimenštruačné špinenie (23,5%) a skorú menštruáciu (18.5%). Najčastejšie uvádzaným gynekologickým problémami boli bolesti prsníkov (8.3%). Neurologické nežiaduce účinky zahŕňali najmä bolesti hlavy (12.4%) a závraty (10,8%). Tráviace problémy zahŕňali nevoľnosť (15.0%), vracanie (8.5%), bolesť v dolnej časti brucha (11.4%) a hnačku (4.4%). Závažne nežiaduce účinky hlásené v databáze FAERS zahŕňali: jednostrannú slepotu (trombóza sietnicových žíl), pľúcnu embóliu, trombózu, nádor pľúc, rakovinu krčka maternice, úzkosť, halucinácie, samovražedné myšlienky, ruptúru ovariálnej cysty, poruchy vaječníkov, brušnú herniu, zápal slepého čreva, anafylaktickú reakciu, žihľavku, systémový lupus erythematodes, infekciu močových ciest, bakteriálnu vulvovaginitídu, pneumóniu, perikarditídu, muskuloskeletálnu stuhnutosť, bolesť (Leelakanok a kol., 2020[xxxi]).
V analýze vykonanej Inštitútom pre bezpečné liečebné praktiky (Institute for Safe Medication Practices, QuarterWatch, 2018), ktorá použila údaje z FDA Adverse Event Reporting System, bolo v priebehu 2 rokov (2015-2017) zaznamenaných 7 568 nežiaducich účinkov súvisiacich s použitím núdzovej antikoncepcie, z ktorých 595 bolo závažných (smrť, život ohrozujúce nežiaduce účinky lieku, hospitalizácia v nemocnici alebo predĺženie existujúcej hospitalizácie, pretrvávajúce alebo závažné postihnutie/neschopnosť). Najčastejším nežiaducim účinkom bolo vaginálne krvácanie (2623 žien, 34,7%), psychické problémy sa vyskytli u 206 žien (2.7%), 5.4% žien otehotnelo aj po použití núdzovej antikoncepcie.[xxxii]
Odborné pramene
[i] International Consortium for Emergency Contraception (ICEC), International Federation of Gynecology & Obstetrics (FIGO). Statement on Mechanism of Action (October 2008). How do Levonorgestrel-only emergency contraceptive pills (LNG ECPs) work to prevent pregnancy? http://www.thaidrugwatch.org/blog/wp-content/uploads/2013/12/ICEC2008Oct-HowDoECPspreventpregnancy.pdf. Accessed 31 March 2021.
[ii] Peck R, Rella W, Tudela J, et al. Does levonorgestrel emergency contraceptive have a post-fertilization effect? A review of its mechanism of action. Linacre Q. 2016;83(1):35–51.
[iii] Stratton P, Levens ED, Hartog B, et al. Endometrial effects of a single early luteal dose of the selective progesterone receptor modulator CDB-2914. Fertility and Sterility. 2010;93(6):2035–2041.
[iv] Williams AR, Bergeron C, Barlow DH, et al. Endometrial morphology after treatment of uterine fibroids with the selective progesterone receptor modulator, ulipristal acetate. International Journal of Gynecological Pathology : Official Journal of the International Society of Gynecological Pathologists. 2012 Nov;31(6):556-69
[v] Kahlenborn C, Peck R, Severs WB. Mechanism of action of levonorgestrel emergency contraception. Linacre Q. 2015 Feb;82(1):18-33.
[vi] Li HW, Liao SB, Yeung WS, et al. Ulipristal acetate resembles mifepristone in modulating human fallopian tube function. Human Reproduction. 2014 Oct 10;29(10):2156-62.
[vii] Yuan J, Zhao W, Yan M, et al. Ulipristal Acetate Antagonizes the Inhibitory Effect of Progesterone on Ciliary Beat Frequency and Upregulates Steroid Receptor Expression Levels in Human Fallopian Tubes. Reproductive Sciences. 2015 Dec;22(12):1516-23.
[viii] Li C, Wu YT, Zhu Q, et al. TRPV4 is involved in levonorgestrel-induced reduction in oviduct ciliary beating. The Journal of Pathology. 2019;248(1):77–87.
[ix] Lira-Albarrán S, Durand M, Larrea-Schiavon MF, et al. Ulipristal acetate administration at mid-cycle changes gene expression profiling of endometrial biopsies taken during the receptive period of the human menstrual cycle. Molecular and Cellular Endocrinology. 2017 May 15;447:1-11.
[x] Levy DP, Jager M, Kapp N, et al. Ulipristal acetate for emergency contraception: postmarketing experience after use by more than 1 million women. Contraception. 2014 May;89(5):431-3.
[xi] Glasier AF, Cameron ST, Fine PM, et al. Ulipristal acetate versus levonorgestrel for emergency contraception: a randomised non-inferiority trial and meta-analysis. Lancet. 2010 Feb 13;375(9714):555-62.
[xii]Tydén T, Aneblom G, von Essen L, et al. Trots lättillgängliga akut-p-piller sjunker inte antalet aborter. Studier av kvinnors kunskaper, attityder och erfarenheter av metoden [No reduced number of abortions despite easily available emergency contraceptive pills. Studies of women’s knowledge, attitudes and experience of the method]. Lakartidningen. 2002 Nov 21;99(47):4730-2, 4735. Swedish.
[xiii] Department of Health. Abortion statistics, England and Wales. 2017. https://www.gov.uk/government/ uploads/system/uploads/attachment_data/file/319460/Abortion_Statistics__England_and_Wales_2017.pdf. Accessed 30 April 2020.
[xiv] Deng Y, Xu H, Zeng X. Induced abortion and breast cancer: An updated meta-analysis. Medicine (Baltimore). 2018;97(3):e9613.
[xv] Carlé A, Knudsen N, Jørgensen T, et al. Previous Live Births and Induced Abortions May Precede Later Development of Graves’ Hyperthyroidism. European Thyroid Journal. 2019;8(2):70–78.
[xvi] Alzheimer’s Association. Pregnancy and reproductive history may impact dementia risk, study suggests: Plus, the move to re-think the impact of hormone therapy on cognition. https://www.alz.org/aaic/downloads2018/Mon-am-briefing-women-dementia-risk.pdf. Accessed 31 Jan 2021.
[xvii] Ou SX, Han D, Severson RK, et al. Birth characteristics, maternal reproductive history, hormone use during pregnancy, and risk of childhood acute lymphocytic leukemia by immunophenotype (United States). Cancer Causes Control. 2002 Feb;13(1):15-25.
[xviii] Reardon DC. The abortion and mental health controversy: A comprehensive literature review of common ground agreements, disagreements, actionable recommendations, and research opportunities. SAGE Open Medicine. 2018;6:2050312118807624.
[xix] Major B, Appelbaum M, Beckman L, et al. Abortion and mental health: Evaluating the evidence. The American Psychologist. 2009 Dec;64(9):863-90.
[xx] Dingle K, Alati R, Clavarino A, et al. Pregnancy loss and psychiatric disorders in young women: an Australian birth cohort study. The British Journal of Psychiatry : the Journal of Mental Science. 2008;193(6):455–460.
[xxi] Coleman PK. Abortion and mental health: quantitative synthesis and analysis of research published 1995-2009. The British Journal of Psychiatry : the Journal of Mental Science. 2011;199(3):180–186.
[xxii]Ajrouche R, Rudant J, Orsi L, et al. Maternal reproductive history, fertility treatments and folic acid supplementation in the risk of childhood acute leukemia: the ESTELLE study. Cancer Causes Control. 2014;25(10):1283–1293.
[xxiii] Zou G, Sha X. [Effects of Birth Order, Maternal Abortion and Mode of Delivery on Childhood Acute Leukemia Risk: A Meta-Analysis]. Zhonghua er ke za zhi = Chinese journal of pediatrics. 2014;52(3):209–214.
[xxiv] Karalexi MA, Dessypris N, Skalkidou A, et al. Maternal fetal loss history and increased acute leukemia subtype risk in subsequent offspring: a systematic review and meta-analysis. Cancer Causes Control. 2017;28(6):599–624.
[xxv] Feng Y, Wang S, Zhao L, Yu D, Hu L, Mo X. Maternal reproductive history and the risk of congenital heart defects in offspring: a systematic review and meta-analysis. Pediatric Cardiology. 2015;36(2):253–263.
[xxvi] Steinberger EK, Ferencz C, Loffredo CA. Infants with single ventricle: a population-based epidemiological study. Teratology. 2002;65(3):106–115.
[xxvii] Bracken MB, Holford TR. Induced abortion and congenital malformations in offspring of subsequent pregnancies. American Journal of Epidemiology. 1979;109(4):425–432.
[xxviii] Desta M, Tadese M, Kassie B, Gedefaw M. Determinants and adverse perinatal outcomes of low birth weight newborns delivered in Hawassa University Comprehensive Specialized Hospital, Ethiopia: a cohort study. BMC Research Notes. 2019 Mar 4;12(1):118.
[xxix] Ancel PY, Lelong N, Papiernik E, et al. History of induced abortion as a risk factor for preterm birth in European countries: results of the EUROPOP survey. Human Reproduction. 2004;19(3):734–740.
[xxx] Hemmingsen CH, Kjaer SK, Jezek AH, et al. Maternal use of hormonal contraception and risk of childhood ADHD: a nationwide population-based cohort study. European Journal of Epidemiology. 2020 Sep;35(9):795-805.
[xxxi] Leelakanok N, Methaneethorn J. A Systematic Review and Meta-analysis of the Adverse Effects of Levonorgestrel Emergency Oral Contraceptive. Clinical Drug Investigation. 2020;40(5):395‐420.
[xxxii] Institute for Safe Medication Practices. Safety profiles of newer contraceptives. January 24, 2018. https://www.ismp.org/sites/default/files/attachments/2018-01/2017Q2.pdf. Accesed Jan 14 2020.
