Celkovo sa preferuje názor, že používanie hormonálnej antikoncepcie znižuje počet neplánovaných tehotenstiev, a tým aj umelých potratov.[i] Toto tvrdenie je však nekritické, pretože existuje veľa iných faktorov, ktoré prispievajú k zníženiu potratov (zdravotná osveta, súdržnosť rodiny, účasť na bohoslužbách atď. ).[ii] Napríklad vo Fínsku sa miera potratovosti v rokoch 1991 až 1995 znížila o 35%, ale spotreba perorálnej antikoncepcie nebola zvýšená.[iii]
Výsledky viacerých štúdii ukazujú, že počas používania najmä perorálnej hormonálnej antikoncepcie otehotnie pomerne vysoké percento žien (neplánované tehotenstvo) a práve tieto ženy sa často rozhodnú pre umelý potrat. V klinických štúdiách, v ktorých ženy užívajú antikoncepčné tablety pod dohľadom zdravotníkov (t. j. dôsledne), je miera zlyhania pomerne nízka (0,8% počas 1 roku užívania).[iv] V reálnej praxi je však miera zlyhania podstatne vyššia. Napríklad pre rôzne populácie v rozvinutých aj rozvojových krajinách sa miera zlyhania perorálnej antikoncepcie pohybuje od 12 do 20%.[v] Podľa prieskumu vykonanom v Nemecku, 35.8% žien, ktoré neplánovane otehotneli, uviedli, že pravidelne používali niektorý typ antikoncepcie, pričom 52% z nich užívalo perorálnu antikoncepciu (German Federal Centre for Health Education, 2016[vi]). V rozvojových krajinách sa každoročne vyskytuje 74 miliónov neplánovaných tehotenstiev (NT), z ktorých 30% (22.2 milióna) sa vyskytne v dôsledku zlyhania tradičných alebo moderných antikoncepčných metód. Štrnásť miliónov NT z celkového počtu 74 miliónov NT sa vyskytlo u žien, ktoré používali moderné antikoncepčné metódy.[vii] Podľa najnovších údajov až 61% neplánovaných tehotenstiev sa ukončí umelým potratom (Guttmacher Institute, 2020[viii]). Prieskumy vykonané v USA ukázali, že až 51% žien, ktoré podstúpili umelý potrat, uviedlo, že v mesiaci otehotnenia používali antikoncepčné metódy (z toho 24% pripadalo na kondómy a 13% na perorálnu antikoncepciu).[ix] Zaujímavý je fakt, že v štátoch ako Švédsko, USA a Veľká Británia, v ktorých je dostatočný prístup k uspokojivým a účinným antikoncepčným metódam, je vysoká miera opakovaných umelých potratov.[x] [xi] [xii] V štúdii vykonanej v USA, výskyt opakovaných umelých potratov bol nižší u žien, ktoré nikdy nepoužívali antikoncepciu, ako u tých, ktoré ju užívali.[xiii] Používanie hormonálnej antikoncepcie zvyšuje riziko umelých potratov najmä u adolescentov. V štúdii vykonanej v USA (Fehring a kol., 2018), adolescentky a mladé ženy, ktoré užívali perorálnu antikoncepciu, mali viac ako 3-násobne zvýšenú pravdepodobnosť otehotnenia (OR 3.35, 95%Cl: 2.48−4.53, P<0.0001) a desaťkrát vyššiu pravdepodobnosť umelého potratu v porovnaní s tými, ktoré ju neužívali (OR 10.5, 95%Cl: 4.07−20.77, P < 0.0001).[xiv]
Používanie perorálnej antikoncepcie môže byť príčinou aj spontánnych potratov. García-Enguídanos a kol. (2005) zistili 2.5-násobne zvýšené riziko spontánneho potratu u žien, ktoré užívali perorálnu antikoncepciu počas dvoch a viac rokov pred tehotenstvom (OR 2.56, 95%CI: 1.16–5.67; P=0.02).[xv] Hahn a kol. (2015) pozorovali zvýšené riziko spontánneho potratu u žien, ktoré užívali perorálnu antikoncepciu obsahujúcu gestagény 4. generácie (drospirenón) a mali nepravidelnú menštruáciu (RR 1.7, 95%Cl: 1.2−2.6, porovnané s preparátmi obsahujúcimi gestagény 3. generácie) a u žien, ktoré užívali perorálnu antikoncepciu 12 a viac rokov a boli mladšie ako 30 rokov (RR 1.36, 95%Cl: 0.88−2.12).[xvi] V štúdii, ktorú vykonali Harlap a kol. (1980) bolo riziko spontanného potratu zvýšené u žien, ktoré otehotneli hneď po ukončení užívania perorálnej antikoncepcie (RR 1.24).[xvii]
Dôležitá je aj skutočnosť, že hormonálna antikoncepcia môže spôsobiť predimplantačné straty embryí (odumretie embrya pred uhniezdením v maternici). Ak nastane pri jej používaní ovulácia a dôjde k oplodneniu vajíčka, hormonálna antikoncepcia môže zabrániť uhniezdeniu embrya viacerými mechanizmami: (1) negatívnym vplyvom na látkovú premenu a zloženie sekrétov vo vajcovodoch, vplyvom na ich pohyblivosť a na ciliárny rytmus. Ide o procesy, ktoré sú dôležité pre životaschopnosť vajíčka a spermií, oplodnenie a vývin blastocysty a jej putovanie do maternice;[xviii] [xix] (2) negatívnym vplyvom na prestavbu sliznice maternice a jej normálnu sekrečnú premenu a tiež narušením súladu medzi vývinom embrya a prostredím sliznice maternice (špecifické látky potrebné na uhniezdenie a následný vývin embrya sa vtedy tvoria príliš zavčasu)[xx]; (3) narušením produkcie viacerých faktorov potrebných pre uhniezdenie embrya. Proces uhniezdenia embrya podlieha súhre mnohých faktorov, z ktorých viaceré sú pod kontrolou pohlavných hormónov (IGFBP-1, integrín ανß3, insulin-like growth factor 1, vascular endothelial growth factor atď.). Ich dostatočný výskyt v presne stanovenom čase menštruačného cyklu, v tzv. implantačnom okne (časový úsek v luteálnej fáze menštruačného cyklu, počas ktorého je možné uhniezdenie embrya) závisí od zosúladenia účinkov estrogénov a gestagénov, ktoré je však pri používaní hormonálnej antikoncepcie narušené. Keďže hormonálnu antikoncepciu (tablety, injekcie, náplaste, vnútromaternicové teliesko uvoľňujúce levonorgestrel) používa celosvetovo veľký počet žien (približne 407 miliónov[xxi] [xxii]) počas viacerých rokov, môžu predimplantačné straty embryí spôsobiť podstatne väčší počet úmrtí nových ľudských bytostí ako umelý potrat.
Tvrdenie, že používanie hormonálnej antikoncepcie znižuje počet neplánovaných tehotenstiev, a tým aj umelých potratov, je diskutabilné. Viaceré výskumy ukazujú, že antikoncepčné zlyhanie hormonálnej antikoncepcie často vedie k umelému ukončeniu neželaného tehotenstva. Okrem toho, existujú dôkazy, že používanie hormonálnej antikoncepcie zvyšuje riziko spontánnych potratov a do úvahy je potrebné brať aj zmeny na sliznici maternice, ktoré vedú k stratám embryí ešte pred ich uhniezdením.
Odborné pramene
[i] Guttmacher Policy Review. Contraceptive Use Is Key to Reducing Abortion Worldwide. https://www.guttmacher.org/gpr/2003/10/contraceptive-use-key-reducing-abortion-worldwide. Accessed 28 Dec 2020.
[ii] Fehring RJ, Bouchard T, Meyers M. Influence of Contraception Use on the Reproductive Health of Adolescents and Young Adults. Linacre Q. 2018;85(2):167-177.
[iii] Falah-Hassani K. Changes in Sexual Behavior and Hormonal Contraceptives Use Among Finnish Adolescents. Academic dissertation. University of Tampere, School of Public Health Finland. 2010https://trepo.tuni.fi/bitstream/handle/10024/66630/978-951-44-8138-3.pdf?sequence=1&isAllowed=y. Accessed 29 dec 2020.
[iv] Dinger JC et al. Oral contraceptive effectiveness according to body mass index, weight, age, and other factors. America Journal of Obstetrics and Gynecology. 2009 Sep; 201:263.e1.
[v] Hillard, PJA. Oral contraception noncompliance: The extent of the problem. Advances in Contraception. 1992; 8(S1): 13–20.
[vi] Study commissioned by the German Federal Centre for Health Education. 2016. Forschung und Praxis der Sexualaufklärung und Familienplanung—Band 38: frauen leben 3—Familienplanung im Lebenslauf von Frauen—Schwerpunkt: Ungewollte Schwangerschaften. http://www.forschung.sexualaufklaerung.de
/fileadmin//fileadmin-forschung/pdf/Frauenleben3_Langfassung_Onlineversion. compressed.pdf. Accessed May 2016.
[vii] Singh S, Darroch JE, Ashford LS, et al. The Costs and Benefits of Investing in Sexual and Reproductive Health 2014, New York: Guttmacher Institute. 2014.
https://www.guttmacher.org/sites/default/files/report_pdf /addingitup2014.pdf. Accessed 12 Dec 2019.
[viii] Guttmacher Institute. 2020.Unintended pregnancy and abortion rates, by region, 2015–2020. https://www.guttmacher.org/fact-sheet/induced-abortion-worldwide. Accessed 28 Dec 2020.
[ix] Jones RK. Reported contraceptive use in the month of becoming pregnant among U.S. abortion patients in 2000 and 2014. Contraception. 2018;97(4):309-312.
[x] Socialstyrelsen. Abortstatistik. 2017. https://www.socialstyrelsen.se/ publikationer2018/2018-5-17.
Accesed 12 Jan 2021.
[xi] Jones R, Jerman J, Ingerick M. Which Abortion Patients Have Had a Prior Abortion? Findings from the 2014 U.S. Abortion Patient Survey. Journal of Women’s Health. 2018;27(1):58-63.
[xii] United Kingdom Government. Abortion Statistics, England and Wales: 2017. https://assets.publishing.service.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/763174/2017-abortion-statistics-for-england-and-wales-revised.pdf. Accessed 12 Jan 2021.
[xiii] Jones R, Jerman J, Ingerick M. Which Abortion Patients Have Had a Prior Abortion? Findings from the 2014 U.S. Abortion Patient Survey. Journal of Women’s Health. 2018;27(1):58-63.
[xiv] Fehring RJ, Bouchard T, Meyers M. Influence of Contraception Use on the Reproductive Health of Adolescents and Young Adults. Linacre Q. 2018;85(2):167-177.
[xv] García-Enguídanos A, Martínez D, Calle ME, et al. Long-term use of oral contraceptives increases the risk of miscarriage. Fertility and Sterility. 2005;83(6):1864-1866.
[xvi] Hahn KA, Hatch EE, Rothman KJ, et al. History of oral contraceptive use and risk of spontaneous abortion. Annals of Epidemiology. 2015;25(12):936-41.e1.
[xvii] Harlap S, Shiono PH, Ramcharan S. Spontaneous foetal losses in women using different contraceptives around the time of conception. International Journal of Epidemiology. 1980 Mar;9(1):49-56.
[xviii] Li C, Wu YT, Zhu Q, et al. TRPV4 is involved in levonorgestrel-induced reduction in oviduct ciliary beating. The Journal of Pathology. 2019;248(1):77–87.
[xix] Taubert, HD, Kuhl H. Kontrazeption mit Hormonen. Stuttgart: Georg Thieme Verlag, 1995. s. 131.
[xx] Taubert, HD, Kuhl H. Kontrazeption mit Hormonen. Stuttgart: Georg Thieme Verlag, 1995. s. 133-134.
[xxi] United Nations. Contraceptive Use by Method 2019.
https://www.un.org/development/desa/pd/sites/www.un.org.development.desa.pd/files/files/documents/2020/Jan/un_2019_contraceptiveusebymethod_databooklet.pdf. Accesed 26 dec 2020.
[xxii] Beatty MN, Blumenthal PD. The levonorgestrel-releasing intrauterine system: Safety, efficacy, and patient acceptability. Therapeutics and Clinical Risk Management. 2009;5(3):561-574.
